Obec sa nachádza v Podunajskej nížine na dolnom toku Hrona 16 km od Štúrova. Obec pod týmto menom vznikla v r. 1890 zlúčením Malej a Veľkej Bíne. Východnú časť katastra obce tvorí močaristá niva Hrona s chráneným prírodným útvarom Sprašového profilu. Pri skúmaní dejín obce sa môžeme opierať o dokumenty a archeologické vykopávky nájdené na území obce. Je dokázené, že toto územie bolo obývateľné už pred niekoľkými tisícročiami. Na mieste dnešnej obce bola už pred 6 000 rokmi osada. Prvé nálezy nádob z pálenej hliny to tiež dokazujú. Usadili sa tu Kelti, Rimania, Huni, Avari a Maďari. Kelti si vybudovali opevnenie. Obec počas Rímskej ríše si podmanil cisár Marcus Aurelius. Neskôr tu panovali Avari niekoľko storočí. Opevnenie v tvare prsteňa miestny obyvatelia dodnes nazývajú "avarská hradba". Maďari sa na toto územie dostali v 9. storočí, panovník Gejza bíňsku hradbu dal prestavať na vojenskú pevnosť. Postavil tu aj drevený kostol a kláštor.

Bíňa je už od nepamäti známa svojimi hradbami. Túto hradnú hradbu v jeho poslednej monumentálnosti dal vybudovať kráľ Štefan I. Tri polprstencové hradby sa opierajú o Hron. Dĺžka je 5 200 m a ohradené územie je veľké 107 ha. Kráľ Štefan Svätý  už pred svojim korunovaním verboval vojská proti pohanským Maďarom. Na pomoc mu došli nemeckí rytieri Hunt a Pázmán. Štefan daroval obec a jeho okolie Bynnovi, synovi rytiera Hunta. Práve po ňom je obec pomenovaná.

Dnešná Bíňa sa v minulosti delila na dve obce, ktoré boli na území medzi hradbami. Osada, ktorá bola bližšie k Hronu, sa nazývala Alsó-Bény (Dolná Bíňa), neskôr bola pomenovaná Kisbény (Malá Bíňa), tá druhá, vzdialenejšia, sa nazývala Felső-Bény (Vyšná Bíňa), neskôr Nagybény (Veľká Bíňa). Zo spojení týchto dvoch obcí vznikla Bíňa, a to po roku 1890, o čom svedčia aj písomné záznamy. Písomný doklad o Malej Bíni pochádza z roku 1135 a o Veľkej Bíni z roku 1401.

 KULTÚRNE PAMIATKY (a zaujímavosti)

Jedným z najkrajších pamiatok románskeho slohu je kostol pochádzajúci z roku 1217 nesúci názov Panny Márie.

Rotunda dvanástich apoštolov sa nachádza v blízkosti Kostola Panny Márie. Pôvodne to bola kaplnka románskej doby, pochádza z 12. storočia. Bola postavená približne o 80 rokov skôr, ako samotný kostol. Tehlovú rotundu postavili podľa všetkého v rámci kláštorného komplexu premonštrátov, ktorý založili comes Omodej a jeho syn Štefan z rodu Hunt-Poznanovcov. Prvá písomná zmienka o nej je až z roku 1391.