.: PRIBETA
Pribeta sa nachádza na východnom okraji Podunajskej roviny
na priestranstve uzavretom riekami Dunaj a Váh a
železničnou traťou spájajúcou Bratislavu a Štúrovo, asi na
vzdialenosť 30 km na sever od Dunaja. Samotná obec sa
rozprestiera na rozlohe 237 ha, rozloha intravilánu je
4041 ha.
Pribeta je dávna
usadlosť, ktorá bola statkom ostrihomského biskupstva až
do konečného oslobodenia poddaných. S názvom usadlosti
v tvare „PERBETHE“ sa v dokumentoch prvýkrát stretneme
v roku 1312. Počas tureckých vojen častokrát sa vyludnil,
naposledy v roku 1683, kedy spod Viedne utekajúci Turci
vypálili všetky dediny, ktorými prešli. Po uzavretí
satmárskej mierovej dohody obyvatelia, ktorí sa vracali
začiatkom roka 1710, vybudovali novú dedinu, asi 3 km na
juh od pôvodnej usadlosti. Pamiatku niekdajšieho hradu,
ktorý bol zrúcaný počas tureckých vojen zachováva usadlosť
s názvom „MIHÁLYVÁR“. V lese popri dedine, pri chalupe
pustovníka v roku 1762 obyvatelia postavili kaplnku
zasvätenú Panne Márii. Obraz Márie s Ježišom ako dieťaťom
- ktorý daroval kapitán György Ordódy, zemepán z Bohatej
- sa teraz nachádza v katolíckom kostole. Katolícky kostol
bol postavený v roku 1766, potom keď kostol, ktorý bol
vybudovaný v roku 1733 zničilo zemetrasenie v roku 1763.
Kostol reformovanej cirkvi bol postavený v roku 1785, po
schválení nariadenia o znášanlivosti. Areál okolo kaplnky
a samotná kaplnka, nachádzajúca sa v krásnom prostredí je
vyhlásená za chránenú pamiatku, ako aj katolícky kostol.
V obci sú tri cintoríny podľa vierovyznania obyvateľstva –
katolícky, reformátsky a evanjelický.
V roku 1552 mala
obec 10 domov, v roku 1715 36 domácností, v roku 1787
204 domov a 1897 obyvateľov, v roku 1828 309 domov a 2291
obyvateľov.
Cez celý
stredovek obec patrila do ostrihomského arcibiskupstva.
Je nesporné, že už v tom čase jestvovala samostatná obecná
správa a obec mala vlastný obecný symbol.
V priebehu 19.
stročia Pribeta sa postupne dostala medzi najvýznamnejšie
dediny Komárňanskej župy. Má tu sídlo pošta, poštová
sporiteľňa, ďalekopisná stanica, zriadia vlastnú
železničnú stanicu, a stane sa sídlom okresu Dvory nad
Žitavou, čoho dôsledkom je, že dlhú dobu sídlom okresného
kráľovského súdu bola Pribeta.
Začiatkom 20.
storočia sa založia rôzne remeselnícke združenia a
dobroboľné požiarne združenie. Postaví sa nová katolícka
aj reformátska škola a nová škôlka. Za prvej svetovej
vojny padlo 115 osôb, za druhej svetovej vojny 217 osôb.
Pre občanov Pribety druhá svetová vojna sa skončila dňom
29. marca 1945.
Najväčší rozmach
v živote obce nastal po 70 - tich rokoch. Vytvorili sa
podmienky na individuálnu bytovú výstavbu, budovali sa
cesty a komunikácie a rôzne verejné inštitúcie. V obci sa
nachádza základná škola s vyuč. jazykom slovenským aj
maďarským, takisto materská škola s vyuč. jazykom
slovenským aj maďarským, zdravotné stredisko, nákupné
stredisko, početné množstvo menších predajní súkromných
podnikateľov, kultúrny dom, športová hala s možnosťou
ubytovania 40 osôb a s veľkou sálou na usporadúvanie
rôznych športových aj kultúrnych podujatí, športový
štadión s 2 ihriskami. V celej obci bol vybudovaný
plynovod. V roku 1992 bola postavená nová súkromná
benzínová čerpacia stanica s denným barom.
Podľa údajov sčítania
ľudu z roku 1991 obec mala 3293 obyvateľov. Je zaujímavé
porovnať s výsledkami sčítania ľudu z roku 1980, kedy obec
mala 3719 obyvateľov. Podľa. posledného sčítania
obyvateľov obec má 3137 obyvateľov a 1200 domov.
Národnostné rozloženie obyvateľstva: 78,4% maďarov, 20,2%
slovákov a 1,4% inej národnosti.
Najviac pracovných príležitostí znamená Poľnohospodárske
družstvo Pribeta, ktorému i napriek neblahej situácii
v poľnohospodárstve sa celkom dobre darí. Orientuje sa
hlavne pestovaniu hrozna, na rastlinnú a živočíšnu výrobu.
V obci je
vybudovaná ČOV. Na väčšie investície finančné prostriedky
rozpočtu nestačia. Teraz sa nám podarilo vybudovať
vodovodnú sieť približne na polovici územia obce, druhá
časť vodovodu bude vybudovaná v blízkej budúcnosti.
Plynofikácia je dokončená v celej obci.
V obci je cca
60 podnikateľov, ktorí tiež znamenajú určité množstvo
pracovných príležitostí. Medzi najúspešnejších patria:
Súkromná
benzínová čerpacia stanica SAS Sukola s denným barom pre
75 osôb, kde je zabezpečené príjemné posedenie s ponukou
širokej škály jedál a nápojov - na hlavnej trase Štúrovo -
Nové Zámky.
Drevovýroba Tóth – spracovanie dreva
Propart, s.r.o., vlastník Varga Tibor a manž.– predaj
rôznych súčiastok
Elastoprint, Obalová technika, Nagy Ladislav – výroba
obalov
Užák František – oprava áut
Pneu Comp, s.r.o. –
protektovanie a oprava pneumatík
Okrem nich je okolo 20 samostatne hospodáriach roľníkov.
Na kultúrne
vyžitie sa v obci nachádza kultúrny dom a čiastočne
športová hala, ktorá ale zväčša slúži na usporiadanie
rôznych športových podujatí a na športové vyžitie občanov
obce aj z blízkho okolia. Je tu možnosť ubytovať 40 osôb.
Obec má pekné športové ihrisko so sociálnou budovou.
.:
KULTÚRNE PAMIATKY (a zaujímavosti)
Súčasný rímskokatolícky
kostol Najsvätejšej Trojice dal r. 1733 v barokovom slohu
postaviť arcibiskup knieža Imre Eszterházy. V r. 1763
objekt zničilo zemetrasenie, zrútila sa veža. V čase
prezidentúry kráľovskej komory Antala Grassalkovicha bol
kostol obnovený, rozšírený. Je to jednoloďová stavba
s polkruhovým uzáverom presbytéria, do štítového priečelia
vstavanou vežou, dvoma pristavanými sakristiami a chodbou
pri vonkajšej stene ku kazateľnici. Na klenbe je baroková
iluzívna maľba so scénou adorácie Madony sv. Imrichom,
dokončená po r. 1774. Fresky a maľba boli r. 1998 obnovené
a premaľované. Hlavný oltár je z r. 1931, prvé dva bočné
oltáre majú nad menzou rokokovo rámované závesné obrazy
sv. Anny a sv. Jozefa z obdobia okolo r. 1740.
Klasicistická krstiteľnica z červeného mramoru je datovaná
rokom 1777. Na arkádovom chóre je osadený organ s peknou
píšťaľovou skriňou, ktorý r. 1901 vyrobili súrodenci
Riegrovci. R. 1870 boli vo veži kostola zavesené 4 zvony.
Kryptu pod kostolom
neskôr
zamurovali.
Kalvínsky kostol bol postavený v rokoch 1784 – 1786. Pri
kostole je postavená zvonica s troma zvonmi. V kostole sú
tri drevené protestantské empory. Na stene kostola je
osadená pamätná tabuľa 400 ročného výročia reformácie
cirkvi. Stôl z červeného mramoru bol vyrobený k 100.
výročiu založenia kalvínskeho cirkevného zboru.
Evanjelický kostol bol tunajším zborom postavený r. 1972.
Je to moderná stavba so strešnou drevenou vežičkou Vo
vežičke sú zavesené dva zvony. Na oltári je obraz
Hriešnice.
Zaujímavou pamiatkou je komplex kalvárie južne za obcou.
Na tomto mieste stála pustovňa. R. 1762 bola pri pustovni
z ušetrených Sebőkových drobných, zo základiny založenej
pribetskými obyvateľmi postavená kaplnka zasvätená Panne
Márii. Zemetrasenie r. 1763 kaplnku nepoškodilo, čo sa
všeobecne považovalo za zázrak. Na pamiatku tohoto György
Ordódy, bohatský zemepán a komárňanský hradný kapitán ešte
v tom roku daroval kaplnke obraz Madony (Panny Márie
s dieťaťom) v barokovom ráme a na maľbe pripevnenými
striebornými a zlatými korunkami a hviezdičkami.
Polpostava Madony s oblečeným dieťaťom je obklopená
oblakmi a hlavičkami anjelov. R. 1909 bola kaplnka
upravovaná. Oltár je novší, svätenička je z červeného
mramoru. K zariadeniu kaplnky patril aj barokový krucifix
z r. 1730 a voľné závesné obrazy Poslednej večere a
Ukrižovania z r. 1857. V polkruhu okolo kaplnky v r. 1925
bolo postavené 14 kaplniek zastavení Krížovej cesty. Púte
sa tu konajú 12. septembra na deň Mena Panny Márie.
Obec zdobí
viacero menších sakrálnych pamiatok a pamätníkov.
Mariánsky stĺp v záhrade r.k. kostola bol postavený r.
1788. V záhrade pred r.k. kostolom stojí kamenný kríž
postavený r. 1900 na pamiatku 900 ročnej minulosti národa.
R.1752 boli postavené kríže na 4 koncoch obce – prícestné
kríže. Pred r.k. kostolom stojí pamätník r.k. obetiam I.
svetovej vojny z čiernej žuly, na ktorom je vyrytých 70
mien padlých. V parku pred kalvínskou školou stojí
pamätník kalvínskym a židovským obetiam I. svetovej vojny.
Je vysoký stĺp zakončený plastikou Turula, na ktorom je
vyrytých 45 mien padlých. V tomto parku stojí pamätník
kalvínskym obetiam II. svetovej vojny. V r.k. cintoríne
v blízkosti domu smútku je pamätník obetiam II. svetovej
vojny, ktorí zahynuli v cudzej zemi. Zaujímavý je
miléniový pomník na pamiatku 2000. výročia kresťanstva.
Komplexu dominuje slavobrána hore v strede so zemeguľou a
krížom, evokujúci aj uhorskú kráľovskú korunu. Okolo
v kruhu je rozmiestnených 12 štvorcových pomníčkov
z ružového mramoru, na ktorých je vyrytých 120 mien
tunajších obetí II. svetovej vojny. |